Otázka, s ktorou sa stretávam pomerne často. A sčasti jej rozumiem. Žijeme v otvorenom svete s otvorenou ekonomikou, v ktorom vládnu iné jazyky. Musím sa však zároveň priznať, že sa vždy troška pobavím, keď sa autora tejto otázky spýtam, ako by ju napísal?

Načo mi je slovenčina? Alebo na čo mi je slovenčina?

Je vždy zábavné sledovať v takýchto prípadoch tie blikajúce očká, ktoré sa usilujú v priestore nájsť nejaký pevný bod a správnu odpoveď. Veď predsa ovládam predprítomný priebehový čas v angličtine, dokonca aj kondicionály. Perfektum v nemčine nie je pre mňa žiaden problém. Tak tu predsa nemôžem premýšľať nad nejakým obyčajným načo vs. na čo! Veď je to slovenčina. Hovorím ňou celý život. Maturoval som z nej.

A predsa. Mnohí premýšľajú a tipujú:

„Asi spolu, teda načo mi je slovenčina?“  

„A prečo spolu?“ „Noooo, sa mi to tak viac páči.“

Super! Správna odpoveď. A ja verím, že to nie je iba tým, že v tejto podobe sa to niekomu len viac páči. Niekde v tej hlave bude aj logické zdôvodnenie. A síce, že na cieľ, účel či príčinu deja (prečo) sa spytujeme opytovacím príslovkovým zámenom načo. Ak by sme sa teda napríklad kamaráta stojaceho vonku v daždi chceli spýtať, prečo tam stojí, použijeme tvar: „Načo tu čakáš v daždi? Prečo sa neskryješ?“

Ak by sme sa ho však pýtali na predmet čakania, tvar by bol: „Na čo tu čakáš?“ A odpoveďou by mohlo byť: „Čakám na taxík.“

Toto bol iba jeden malý príklad. A so stovkami podobných sa stretávame denne: predtým/pred tým, dvermi/dverami, v cukry/v cukre, po neho/poňho, spamäti/z pamäti/z pamäte, sčasti/z časti, nie len/nielen… Pritom všetky tieto (a aj mnohé ďalšie) príklady majú svoje jednoduché pravidlá. Stačí si ich len troška pripomenúť. Ale aby sme sa vrátili k úvodnej otázke, prečo by sme to mali robiť?  Nuž, minimálne preto, aby sme sa nemuseli báť, že sa niekto pri čítaní našich statusov, mailov, listov bude chytať za hlavu. Áno, sledujúc komentáre na sociálnych sieťach je pravdou, že mnohí dokážu spokojne žiť a sebavedomo písať aj bez toho, aby sa trápili nejakými jazykovými pravidlami. Dokonca sú často „hviezdami“ internetu, na ktorých sa zabáva množstvo ľudí. Už je len na každom z nás, či o takýto druh popularity máme záujem.