Hravá slovenčina
Vybrané slová v básničkách a pesničkách
BÝK DOBRODRUH
V Bytči býval býk,
čo už nechcel v stajni hniť.
Zatúžil mať vlastný byt.
Žiaden chliev ani žiadne bydlo.
Chcel gauč a voňavé mydlo!
„Chcem nábytok a koberec,
veď som býk – mládenec!“
Tak išiel až do Bystrice,
za čarodejom hneď od hlavnej ulice.
„Chcem dobyť svet a nebyť len dobytok!“
– kričal býk, čo odvahy mal prebytok.
„Chcem bydlisko, príbytok,
aj bylín trochu do šalátov,
nech mám z toho pôžitok.“
Čarodej mrmlal: „Z býka nájomník? To nie je obyčaj…
Určite som pil len čaj?“
Ale aby pokoj mal, vyčaril mu domček,
kde býval býk s byvolom – a mali aj zvonček.
Kobyla sa pridala, vraj tiež chce v byte byť,
konečne na úrovni žiť.
A tak si tam všetci žili –
veselí, blázniví a milí.
Úbytok sena neriešili,
aj odbyt repy sa im zdal zbytočný v tej chvíli,
tieto bytosti boli spolu šťastné
a žilo sa im krásne.
MYŠKA Z MYJAVY
Na Myjave myška býva,
v priesmyku si domček skrýva.
Myšlienka jej hlavou letí:
„Kam mi zmizli všetky deti?“
Vtom sa šmykne na mydle,
letí jak vo vozidle,
hmyz jej vráža do očí,
v kaluži sa zamočí.
Myslíš, že to myška vzdala?
Omyl, okamžite vstala,
myká sa a žmýka fúzy,
oblieka si čisté blúzy.
Keď však vonku zhúkne sova,
pomykov ju chytí znova.
Zamyká sa v domčeku,
zamotá sa pod deku.
Premýšľa, či dáva zmysel,
bývať v meste, kde je priemysel.
Či neujsť radšej dakam na mys
a známym odtiaľ poslať dopis.
Mýliš sa, že myška malá
by tento nápad len tak vzdala.
A prečo doma zostala?
Nuž, na mýto nemala.
PYTLIAK V PYŽAME
V lese býval pytliak Pýcha,
každý deň sa zvierat pýtal:
„Nechcete ma za pytača?
Prihodím aj vtáča, mača.“
Po hore sa nosil pyšne,
v batohu mal pýr aj višne.
Vraj pyré z toho navarí,
čo každého očarí.
V starom pyžame sa teraz túla,
veľkým pyskom dačo cmúľa,
na nohe má kopyto,
vláči staré koryto.
Pykať musí potichu,
že chcel vždy žiť v prepychu.
Po uši sa teraz pýri,
aké idú o ňom chýry.
Na dopyt už nemám rým,
báseň preto ukončím.
RÝMOVAČKA O RYTIEROVI
V Toryse si ryba pláva,
rýchlo korytnačke máva.
Tá si skrytá pod korytom
ryžu s bryndzou hryzie s citom.
Netuší, že nad hladinou,
rytier ryje ryhu rýľom.
Objaviť chcel rýdzi kryštál,
čo ryšavý strýc dcére chystal.
Ryčal pri tom, dlho rýpal,
navyše aj zlostne brýzgal.
Pot mu prýštil na čele,
trýznil sa tri nedele.
V Korytnici medzitým
básnik o tom zložil rým.
Jak sa riekou kryha valí,
aké má náš rytier svaly,
ako s rysom bojoval,
ako kryštál vykopal.
V poryve vetra v trysku cválal,
svojej vyvolenej pri tom mával.
To je len krátky úryvok,
na záver však už spravím skok.
Tým záverom je priznanie,
že nie sú tu všetky slová vybrané.
Rysovať, rytmus, rýdzik, kryť,
nepodarilo sa tu zachytiť.
Veselá pieseň o S-slovách
Raz bol jeden malý syn, čo nikdy nebol sýty,
aj keď zjedol všetok syr, čo bol v miske skrytý.
Sýkorka aj syseľ spolu, čo si na syr chutili,
mali skrátka veľkú smolu, že syna k syru pustili.
Darmo teraz syčia, keď deň je vonku sychravý,
že hlad a smäd ich ničia, že nikto im jesť nespraví,
že vysychá im hrdlo, že sypký syr by chceli,
že od hladu im brucho stvrdlo, že zjedli by aj včely.
Od bolesti sykali, hrali, že sú chorí,
až osýpky dostali, teplota ich morí.
Jedlo im už netreba, radšej radu múdru,
aby nasypali na seba vedro plné púdru.
Otrávená voda
Tam kde vlk zvykne v noci vyť,
vyžla s vydrou chodili vodu piť.
Aj výsosť sa tu bola osviežiť,
lebo výskum povedal, že bude tak dlhšie žiť.
Na to všetko z vysokého stromu,
noc čo noc výr sa díva dolu.
Jak na výstave všetkých má,
jeho hrozivý výraz neprekryje ani tma.
„Vy kam ste rozum podeli?
Na vyučovaní ste neboli,
keď o výžive sa učilo?
Piť túto vodu, to vám vážne chutilo?“
Pozreli sa všetci hore.
Na oblohe zvyšok zore.
Keď uvideli výraz výra,
prepadla ich úzkosť číra.
Majú výskať od strachu?
Majú sa skryť do prachu?
Majú tejto sove vykať?
Budú za svoj výskyt pykať?
Tu horúčosť ich ovalí,
jak vo vyhni keby stáli.
Žalúdok sťa vo výťahu,
vyrážka im pokryla hlavu.
Výpočet všetkých príznakov
siahal by až do oblakov.
Ich žalúdok nestrávil
vodu, čo niekto otrávil.
Jazyk a jeho kúzla
Jazykom vieš nazývať,
rovnako sa ozývať,
tiež niekoho prezývať
aj do boja vyzývať,
či na návštevu pozývať
a dokonca aj vzývať.